Vnútorná explózia

Ahojte, dnes pre vás mám čosi do Dúhového zápisníka. Neviem, ako mám tento štýl literatúry vlastne ani nazvať. Verím, že sa vám to bude páčiť. Určite mi dajte do komentárov vedieť, čo si o tom myslíte. 🙂 Nabudúce bude opäť Poetka. 

Elizabeth

ilustrfoto

22:35

Zazerám na čas svietiaci na displeji. Zatváram oči, no hluku neviem uniknúť. Svoje dlane rozohriate teplom postele prikladám na uši, aby som nepočula. No ani to nezabráni existencii ničiteľa.

22:38

Zatváram oči. Občas sa tmy bojím, ale dnes sa za ňu modlím. Kiežby šlo lusknúť prstami a zmiznúť. Rozpustiť sa v časopriestore na milión neviditeľných čiastočiek a opäť sa zhmotniť niekde úplne inde. Mimo tento svet. Mimo reálny svet.

Ibaže chcem zabrániť viditeľnosti seba samej a moja možnosť teleportácie bola mimo dosahu.

Zápisník ležal na stole, dlho nedotknutý. Ktovie, či by som vôbec dokázala zaplniť riadky. Pero bolo vypísané a tak mi nezostalo nič iné, len čeliť svetu.

I tak by bolo neskoro.

22:40

Cítim sa ako ten zápisník z písacieho stola. Ale ten, čo do mňa písal, na pero tak veľmi tlačil, že mám deravé stránky. Som zápisník, do ktorého sa písalo od konca. Od budúcnosti. A v tejto chvíli je tá všetka budúcnosť tu, pero prebodáva ďalšiu stránku.

Myslela som, že písať dokáže každý.

Ale dnes som pocítila, že zápisníky to nemajú ľahké. Ak niekto tak tlačí ako môj pisateľ. Všetky obrazce môjho strachu, ktoré mali byť pochované v riadkoch s vierou, že sa nenaplnia, sa prebudili.

Akoby do mňa bodalo tisíce pier.

Tisíce rôznych atramentov a hrotov.

Akoby mi niekto naraz prehral všetky katastrofické filmy, ktoré boli natočené. A všetky, ktoré som už videla.

22:59

Nastáva vnútorná explózia.

Od sĺz sa nedokážem dotknúť mokrého vankúša. Jedno slovo sa v mysli opakovalo, ako pravidelný kolobeh hodín. Rovnako o štvrť, rovnako o pol, rovnako o celej.

Jedno slovo, ktoré síce nik nevyslovil, ale mnou preniklo ako ostrie noža.

Jediné slovo, ktoré ma prenasleduje. Stojí za mnou v každej chvíli. Aj teraz sa potajomky pozerá, čo píšem. Tieň, ktorý nechce odísť, aj keď mám vo vlasoch zasadené kvety.

0:40

Prosím mesiac o spánok. Možno len tak uniknem.

Vlastným pocitom.

Kiežby to vyriešilo len toto. Že som ich nechala na papieri. Kiežby tam zostali. Kiežby ten tieň, ktorí za mnou teraz stojí, zmizol

Ale nemizne.

Kiežby to bolo také jednoduché.

2 thoughts on “Vnútorná explózia

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.