Poetka: druhá kapitola

Viem, viem, moje blogovanie v poslednom čase nestojí za veľa, ale vážne sa chystám pre vás písať občasník, ale čakám na jednu dôležitú vec, aby som sa o nej mohla zmieniť (zn. Na krídlach noci) a to bude až možno začiatkom týždňa… neviem. A tak zatiaľ pridávam druhú kapitolu Poetky, v ktorej nahliadnete do jej života… Nech sa páči. 🙂

Čítať ďalej

Poetka: prvá kapitola

Ahojte, rozhodla som sa, že na svoj blog budem dávať príbeh na pokračovanie s názvom Poetka. Áno, správne, je to to, čo som začala písať ako knihu. Samozrejme by som bola rada, ak by z toho niekedy vznikla kniha, ale po novom roku sa chystám na pokračovanie Na krídlach noci, takže chcem mať čistý stôl a toto chcem brať zatiaľ ako blogový príbeh. Kapitoly by tu mohli pribúdať raz za týždeň – uvidíme. Snáď sa vám bude prvá kapitola páčiť. 🙂

Čítať ďalej

Top 9: November 2018

Celé tri týždne na tomto blogu nevyšiel ani len jediný článok. Nenapísala som sem ani čiarku. Čím to bolo? Neviem. Blok, nedostatok dobrých nápadov… Neviem, ako to bude pokračovať po tomto článku, nechcem sľubovať, že to opäť rozbehnem, pretože by ste boli sklamaní vy a aj ja. Nechcem však, aby to vyzeralo, že s blogom končím… Na to by som sa neodvážila. Len mám jednoducho menšiu krízu… Možno to top deviatka prelomí, možno nie. Uvidíme. Každopádne, keďže november skončil a máme tu posledný mesiac v roku, tak si musím nejako zhrnúť ten jedenásty. Narodeninový. 

Čítať ďalej

Opäť ožívam – ako šiel čas (fotočlánok)

Neviem, či som sa už zmieňovala o tom, že deviateho novembra oslavujem narodeniny. Tuším som to písala v Top 9. Je to teda až na budúci týždeň v piatok, ale keďže na ten narodeninový deň zvyknem písať “výkec roka” ako som to raz nazvala, tak som sa rozhodla tento článok písať skôr. Bude taký dlhší a plný fotiek. Taká menšia púť časom. Čiže vám tu ukážem fotky, ktoré boli fotené na základnej škole, alebo v období, keď som chcela byť gothička. Myslím, že bude zaujímavé nie len pre mňa, ale aj pre vás, sledovať ten posun a zmenu.

Čítať ďalej

Top 9: Október 2018

Posledný októbrový deň. Halloween. Aj keď ja som z tých, čo berú viac Dušičky, ale i tak sa mi páči myšlienka Halloweenu. Ale posledný deň v mesiaci je aj deň na zhodnotenie celého uplynulého času. V mnohých ohľadoch bol október fajn. V tých ostatných – takisto mnohých – bol smutný. Ale dnes sa nebudeme zaoberať ničím smutným – beriem len to pozitívne. 🙂

Čítať ďalej

O knihe Na krídlach noci a to, čo o nej možno neviete

Asi ste už zaznamenali, že elektronická forma mojej tretej knihy s názvom Na krídlach noci je už v predaji. Vpravo v menu máte odkazy, na ktorých knihu nájdete. Ja sa teda osobne neviem dočkať tej tlačenej verzie a dúfam, že to čakanie rýchlo ubehne. 😀 Ale rozhodla som sa spísať článok o tejto knihe a okrem vecí, ktoré si prečítate v anotácii, vám rozpoviem aj niečo, čo ste o tejto knihe možno ešte nevedeli.

Čítať ďalej

Ako mi založenie projektu Podporujme slovenských autorov ovplyvnilo život

Predpokladám, že všetci viete, že vediem projekt Podporujme slovenských autorov. Stalo sa to mojou dôležitou súčasťou. Momentálne som skutočne rada, že som mohla niečo takéto stvoriť. Alebo presnejšie povedané stvoriť takéto niečo tu na Slovensku. Možno už poznáte českú verziu tohto projektu, podľa ktorej som vlastne začala ja tvoriť akúsi slovenskú pobočku. Začala som v decembri 2016.

Čítať ďalej

Báseň: Tisíckrát

Čas na nedeľnú chvíľu poézie. Viem, že básne tu asi nik veľmi nečíta, ale ja ju jednoducho musím zverejniť. Je súčasťou cyklu Kvety Duše, akurát je trochu dlhšia ako zvyšok básní. Ale len o niečo. Už v minulom článku som spomínala, že písanie básní mi ide oveľa viac ako písanie prózy. Moje dni pozostávajú z kreslenia a písania poézie. Ale zatiaľ si nesťažujem i keď by som sa mohla trošku viac venovať aj tej próze. Avšak verím, že aj na to príde rad.

Mimo to – v básnickej súťaži sa mi nezadarilo, ale to nevadí. Ja si myslím, že moja poézia je dobrá. Predovšetkým je moja. Ak viete, čo tým myslím. Ak by ste mali záujem, tak vám sem môžem postupne dávať básne, ktoré som do tejto súťaže napísala. Predpokladám však, že záujem nebude veľký (možno žiadny, ale to je vaša škoda a nie moja 😀 ), ale i tak sem tie básničky po jednom dám. No a použijem ich aj v Kvetoch duše, však je škoda, aby zostali nepublikované. 🙂 Ale teraz už k dnešnej básní. Tisíckrát je pre mňa veľmi silná a osobná. A musíte si ju prečítať. Dajte mi potom vedieť, ako sa vám páčila. 🙂


Tisíckrát

Už tisíckrát som umrela,
zatvorila oči brániace sa slzám
s myšlienkou, že sa opäť narodím.

Už tisíckrát som umrela
so spadnutou hviezdou v dlaniach
veriac, že s ňou vzlietnem
a budem sa prechádzať
po Mliečnej dráhe.

Už tisíckrát som umrela
s pohľadom upretým na lunu
rozmazanú slzami.

Už tisíckrát som umrela
hľadajúc tvoj utopený cit,
dúfajúc, že ho raz objavím.

Tisíckrát som umrela,
ale vždy,
vždy sa pri svitaní narodím.


Fotografia: Bess Hamiti z Pexels