Fotografovanie s Fujifilm Instax Mini 9

img_20190113_114407

Nedávno som sa vás na Facebooku pýtala, či by ste chceli článok o fotografovaní s Instaxom. Väčšinou ste boli za a tak som tu. 🙂 Ako už možno viete, Instax MIni 9 som dostala k Vianociam. Kúpila som si ho sama, ale časť mi na to dali rodičia, takže som to od nich prakticky dostala. Veľmi som po ňom túžila už niekoľko rokov. Než vám vôbec poviem, čo je Instax zač, musím vás upozorniť, že nie som profesionálna fotografka. Len ma to baví. A s Instaxom ešte viac. 🙂

Celý článok

Ciele, ktoré by som chcela splniť v roku 2019

Udiala sa tu zmena, to ste si azda všimli. Nie, nie, nevraciam sa do čias, keď som menila názvy blogu či adresy ako ponožky. Len som sa rozhodla ukončiť svoj paušál na WP. Prečo? Jednoducho preto, lebo mi to z praktického hľadiska neprišlo potrebné pokračovať ďalej ako mozaikaticha.com. Nie že by tá adresa nebola pekná, ale ja osobne neblogujem na to, aby som budovala značku. Blogujem preto, pretože chcem písať. To je pre mňa to najpodstatnejšie. A na to mi stačí free verzia. Ale dnes (konečne) chcem písať o svojich cieľoch na tento rok. Niektoré sú také obyčajné, alebo inak povedané, vzťahujúce na niečo materiálne. Iné sú takpovediac vnútorné. 

Continue reading “Ciele, ktoré by som chcela splniť v roku 2019”

Môj rok 2018

Rok 2018 sa pomaly ale isto končí. A ja som sa rozhodla, že zhodnotenie roka spíšem skôr, pretože plánujem aj top 9 za december… V dnešnom článku sa teda rozpíšem o tom, aký bol môj rok, čo som zažila, prežila, zvládla, urobila a podobne. A takisto si zosumarizujem, aké ciele som si stihla za tento rok splniť. Najprv sa teda budem venovať tým cieľom.

Celý článok

Deň pred Vianocami…

Deň pred Vianocami. Darčeky mám zabalené, dnes ich len poukladám pod stromček. Koláčiky máme napečené. A vraj ma pod stromčekom čakajú dve prekvapenia. Ale úprimne vám môžem povedať, že mi na tom veľmi nezáleží. Neskutočne sa však na zajtra teším. Viete prečo? Hmm, kapustnica s vianočkou, majonézový šalát a ryba, oblátky s medom… Áno, jedlo. 😀 Jedlo je to, na čo sa teším najviac. Toto sú prvé Vianoce, kedy si nebudem dávať v duchu facku za každé sústo, ktoré prehltnem. Ak viete, ako to myslím. 

Celý článok

Poetka: tretia kapitola

Ahojte, opäť vás vítam pri novej časti Poetky. Dnes sa dozviete niečo o tom, čo toto dievča, ktoré píše poéziu v sebe skutočne skrýva. Viete, že som trpela depresiami a aj sama som to chcela skrývať, ale nikdy sa mi to nedarilo – mamka to vždy odhalila. Ale veľmi dobre viem, že niektorí ľudia sa to snažia tajiť z rôznych dôvodov. Ale to, že to niekto tají, neznamená, že to neexistuje. To si prosím pamätajte. Mimochodom, aj keď na budúci utorok pripadá sviatok, aj tak sa tu štvrtá kapitolka objaví. 🙂 Majte sa zatiaľ krásne.


Keď som o pol desiatej zatvárala dvere svojej izby, že si idem ľahnúť, matka ešte doma nebola. Obchod bol, prirodzene, zatvorený, takže bolo jasné, že skončila niekde v krčme. Akonáhle som za sebou zatvorila dvere svojej izby, odložila som svoju masku z tváre.

Začula som škrabanie na dvere a tak som ich otvorila. Stál za nimi Merlin a hneď ako som mu otvorila dvere viac, vtrhol dnu a usalašil sa v mojej posteli. Vždy spával so mnou. Jemne som sa usmiala.

Izbu som mala zariadenú skromne. Rada som na YouTube sledovala rôzne nahliadnutia do interiéru a kochala sa moderným nábytkom. To som si nemohla dovoliť. Moja izba bola zariadená starým nábytkom ešte za čias matkinho detstva. Iba posteľ bola novšia. Tú mi kúpili starkí, keď som mala pätnásť. Šetrili na to veľmi dlho.

Prezliekla som sa do pyžama a vliezla k Merlinovi do postele. Jemne som ho odsunula nohou ku kraju postele, aby som sa mohla vystrieť. Zhasla som lampičku na nočnom stolíku a vzdychla si.

Netrvalo dlho a po lícach sa mi kotúľali slzy. Nebolo to po prvý raz. Celý deň som v sebe dusila svoje skutočné pocity, svoju skutočnú náladu a všetkým ukazovala len úsmev a pozitívnu energiu.

Prečo?

Pretože som nechcela, aby sa starká trápila ešte aj kvôli mne. Pretože som nechcela, aby niekto vedel ako žijem.

A preto, lebo som sa s tým všetkým chcela vysporiadať sama.

A tak som tajila pred svetom svoje depresívne nálady a aj myšlienky na smrť. Tajila som, že po večeroch, keď si ľahnem v tme do postele, plačem. Tajila som, že mi nechýba veľa od nervového zrútenia. Dúfala som, že to zvládnem sama a nechcela som, aby sa v tom rýpal niekto iný.

Tak som zvykla mlčať a usmievať sa a svoje pocity vkladať len do básní. Starká moje básne čítala, ale nikdy si ich nespojila s mojou náladou, pretože som bola vždy usmiata. Často sa ma pýtala, či som v poriadku, a ja som jej s úsmevom povedala: „Jasné, neboj. Veď vieš, že by som ti povedala, keby mi niečo bolo.“

Pretože ma stále presviedčala, že za ňou môžem prísť s čímkoľvek.

Ako som tak potichu plakala, Merlin ku mne preliezol a olízal mi líce mokré od sĺz. Jemne zakňučal a štuchol ma do ruky, aby som ho hladkala. A tak som ho poslúchla. Dotkla som sa jeho jemnej srsti a hladila ho od hlávky po celom dlhom chrbátiku.

Potom, ani neviem ako, som zaspala.

Prebrala som sa až na dupot v kuchyni. Tušila som, že to je matka. Neviem čo tam robila, ale o chvíľu na to som počula, ako zo spálne, ktorá bola hneď vedľa mojej izby, vyšla starká a potichu sa jej prihovorila.

„Martina, poď si ľahnúť, prosím ťa. Je jedna hodina v noci.“

„Však už idem,“ povedala a posledné slovo opito pretiahla. Najradšej by som si zapchala v tej chvíli uši, aby som nepočula jej ožratý hlas.

Krátko na to sa kroky priblížili a počula som, ako ide do obývačky. Potom som opäť zaspala.

Takto to bývalo takmer stále.

Predvianočné zápisky zo života

Je to s tým blogovaním teraz katastrofa. S každým článkom dúfam, že sa mi to podarí prelomiť a opäť budem pravidelne písať. Aspoňže tu teraz vychádza Poetka, takže máte aspoň niečo na čítanie, keď nie moje hlbokomyseľné články. 🙂 A dnes som sa rozhodla napísať taký článok o živote, čo sa deje, dialo a možno sa udeje. Jednoducho ďalšie zápisky zo života. Článok podobného rázu vyšiel v októbri, čo je už dlhá doba.

Continue reading “Predvianočné zápisky zo života”

Poetka: druhá kapitola

Viem, viem, moje blogovanie v poslednom čase nestojí za veľa, ale vážne sa chystám pre vás písať občasník, ale čakám na jednu dôležitú vec, aby som sa o nej mohla zmieniť (zn. Na krídlach noci) a to bude až možno začiatkom týždňa… neviem. A tak zatiaľ pridávam druhú kapitolu Poetky, v ktorej nahliadnete do jej života… Nech sa páči. 🙂

Continue reading “Poetka: druhá kapitola”

Poetka: prvá kapitola

Ahojte, rozhodla som sa, že na svoj blog budem dávať príbeh na pokračovanie s názvom Poetka. Áno, správne, je to to, čo som začala písať ako knihu. Samozrejme by som bola rada, ak by z toho niekedy vznikla kniha, ale po novom roku sa chystám na pokračovanie Na krídlach noci, takže chcem mať čistý stôl a toto chcem brať zatiaľ ako blogový príbeh. Kapitoly by tu mohli pribúdať raz za týždeň – uvidíme. Snáď sa vám bude prvá kapitola páčiť. 🙂

Continue reading “Poetka: prvá kapitola”

Top 9: November 2018

Celé tri týždne na tomto blogu nevyšiel ani len jediný článok. Nenapísala som sem ani čiarku. Čím to bolo? Neviem. Blok, nedostatok dobrých nápadov… Neviem, ako to bude pokračovať po tomto článku, nechcem sľubovať, že to opäť rozbehnem, pretože by ste boli sklamaní vy a aj ja. Nechcem však, aby to vyzeralo, že s blogom končím… Na to by som sa neodvážila. Len mám jednoducho menšiu krízu… Možno to top deviatka prelomí, možno nie. Uvidíme. Každopádne, keďže november skončil a máme tu posledný mesiac v roku, tak si musím nejako zhrnúť ten jedenásty. Narodeninový. 

Continue reading “Top 9: November 2018”