Opäť ožívam – ako šiel čas (fotočlánok)

Neviem, či som sa už zmieňovala o tom, že deviateho novembra oslavujem narodeniny. Tuším som to písala v Top 9. Je to teda až na budúci týždeň v piatok, ale keďže na ten narodeninový deň zvyknem písať “výkec roka” ako som to raz nazvala, tak som sa rozhodla tento článok písať skôr. Bude taký dlhší a plný fotiek. Taká menšia púť časom. Čiže vám tu ukážem fotky, ktoré boli fotené na základnej škole, alebo v období, keď som chcela byť gothička. Myslím, že bude zaujímavé nie len pre mňa, ale aj pre vás, sledovať ten posun a zmenu.

Continue reading “Opäť ožívam – ako šiel čas (fotočlánok)”

#JustBreathe

Upršané ráno. Počujem ako dážď rytmicky klepoce na okenné sklá. Akoby hral svoju vlastnú symfóniu. Noc bola krátka, viečka ťažké.

V zrkadle sa na seba pokúšam usmievať. Vyzerá to zvláštne, ale nakoniec sa mi to podarí. Predsa je len ráno, nemôžem hádzať flintu do žita. Moja malá lastovička na parapete nesedí. Azda sa niekde skrýva pred dažďom.

Celý článok

Bilancia splnených cieľov v roku 2017

O pár dní sa nám skončí tento rok a ja som sa rozhodla napísať bilanciu tohto roka v cieľoch, ktoré nájdete tu na blogu. Nesplnilo sa ich až tak veľa, ale to je aj tým, že som si ich dávala až nejako v auguste. Keby som si ich spísala začiatkom roka, tak ich iste splním viac. Ale to je teraz jedno. Napíšem vám o cieľoch, ktoré som splnila aspoň zatiaľ a určím si z toho celého zoznamu niekoľko cieľov, ktoré chcem splniť zase na ďalší rok 2018.

Tak si poďme zrekapitulovať, ktoré ciele som splnila z celého zoznamu, ktorý nájdete TU.

Prvý splnený cieľ: Prerobila som svoju izbu.

To ste istotne mohli zaznamenať, písala som o tom v jednom článku. Dávala som vám aj nejaké tie fotografie. Áno, podarilo sa to a som za to neskutočne vďačná, pretože moja stará izba sa mi vôbec nepáčila a mohla som vtedy presúvať nábytok hore-dole, aj tak som nikdy nebola spokojná na sto percent. Ale teraz som. Mám to presne tak, ako som si predstavovala a to som v podstate ani nečakala. Ja som si ju zaplatila, ale montovali mi ju mamka s ocinom a strašne im ďakujem. Narobili sa u toho, ale zvládli to. Splnilo sa to začiatkom septembra.

Druhý splnený cieľ: Dať si kávu v Starbuckse.

Všade som videla ako všetci pijú Starbucks. Chcela som to skúsiť, ako to chutí, aká je to káva, čo na tom všetci vôbec majú. Musím povedať, že najprv to vyzeralo, že tento cieľ ani nesplním, pretože káva je tam sakra drahá a normálne si to nemôžeme dovoliť kupovať stále, alebo tak. Ale dali sme si tam s maminou nakoniec tú najlacnejšiu kávu čo tam mali – malé latte a ja som mala dobrý pocit, že som mala možnosť skúsiť to. Pohárik mám vystavený v knižnici, ale nechystám sa tam ísť každý krát, čo budem v Brne. Možno si ešte niekedy doprajem, ale stále mám radšej karamelové Latte v Piaza Dorro v Skalici. 🙂

Tretí splnený cieľ: Presunúť blog na vlastnú doménu

Tento cieľ som mala už nejaký ten rok a považovala som to za vrchol svojej blogovej kariéry. Tento rok sa mi ho podarilo dosiahnuť a som zatiaľ veľmi spokojná. Nie je to až tak drahé ako som si pôvodne myslela, pretože to vlastne platíte raz ročne a to je fajn. Ja som fakt celkom spokojná a vyhovuje mi to tu. Možno raz budem chcieť skúsiť ten WP..org, ale ešte sa do toho absolútne nehrniem. 🙂

Štvrtý splnený cieľ: Ísť na Bibliotéku.

Už dávno som o tomto snívala a zdalo sa mi to nesplniteľné, pretože som si myslela, že tam nik nebude chcieť so mnou ísť a ja tam sama ísť pochopiteľne nemôžem. Kvôli môjmu hendikepu. Ale mamina tam so mnou šla a bol to jeden z najlepších dní tohto roku. Tak ako čítanie mojej prvej zbierky básní. Bol to úžasný pocit, byť obklopená všetkými knihami. Dúfam, že aj na budúci rok sa mi to podarí.

Piaty cieľ: Kúpiť Lakymu hračku.

Kúpila som mu dokonca dve. Jednu – tú prvú – zlikvidoval za pár dní, takže som mu kúpila k Vianociam ešte jednu. 🙂

Šiesty cieľ: Nemať nočné mory.

Toto síce nebolo úplne v mojej réžii, ale psychiatrička zmenila dávku liekov a tak som sa celkom zbavila aj tých nočných môr. Ešte ich občas mám, ale to je taká normálna miera.

Siedmy cieľ: Dať si urobiť tričko s obľúbeným citátom.

To sa mi splnilo v auguste. Môj obľúbený citát je “And so I kept living.” A tak som si navrhla tričko s ním. A mám ho fakt rada. 🙂

A ktoré ciele chcem splniť v roku 2018?

  1. Skompletizovať a prečítať celú sériu Harryho Pottera – proste môj dlhodobý sen.
  2. Dopísať Fialku
  3. Dopísať poéziu v próze
  4. Vydať knihu v pevnej väzbe
  5. Nájsť si niekoho
  6. Zažiť profesionálne fotenie – myslím niečo ako keď oslovíte fotografa a on vás fotí niekde v prírode a tak.
  7. Ísť do divadla
  8. Schudnúť
  9. Chodiť do prírody
  10. Veľa maľovať a kúpiť si aj plátno
  11. Variť
  12. Dať si urobiť fotoknihu
  13. Prečítať za rok 40 kníh
  14. Zostaviť ďalšiu zbierku básní
  15. Dočítať celú sériu Vampire Academy v angličtine.

Dala som si ich len pätnásť a niektoré ešte musím doplniť do toho celého zoznamu. Ale hádam sa mi to podarí splniť na ten ďalší rok.

Nuž, tento rok bol bohatý na plnenie cieľov a snov. Stalo sa toho neskutočne veľa a za mnoho vecí som strašne vďačná. Tento rok bol síce o niečo horší ako ten minulý, ale nie veľmi.

Nuž, aj keď viem, že ma to jemne deprimuje, že zas bude ďalší rok, viem, že život ide ďalej a ja sa musím posúvať s ním.

Nie je totiž správne prešľapovať na mieste. 🙂

Aký bol váš rok?

podpis

Povianočné zápisky (výkec)

Tak si hovorím, že už tu dlho nebol nejaký ten môj výkec. Nechýbalo vám to? 😀 Rozhodla som sa, že vám porozprávam niečo o tom, ako som prežila Vianoce, čo som dostala a tak ďalej. A niekedy nabudúce mám pre vás ďalšiu básničku.

Dvadsiateho tretieho som sa priznala, že houby počujem na pravé ucho a že mi tam zvoní. A tak mi mamina dala ten… štráfik či ako sa to volá. A prešlo to. A dnes ho mám v uchu zas. Ale nebudem vás zaťažovať s početnými zdravotnými problémami a ani sa nemienim sťažovať, však aj tak to k ničomu nie je.

Moje Vianoce boli celkom pekné. Pekne som sa obliekla, urobila si cop, dala doň svoju čiernu ružičku, ktorá sa mi na druhý deň rozpadla. Pod stromček do obývačky som naukladala kopu darčekov. Musím uznať, že tento rok to bol bohatý Ježiško, no je to aj tým, že aj ja som teraz nakupovala darčeky.

Najedli sme sa výbornej kapustnice s vianočkou, majonézového šalátu s filé. Ja kapra nejem a ani žiadnu inú rybu s kosťami. Bojím sa toho. Ale ryby mám rada, len to musí byť filé. Možno sa vám zdá, že som náročná, no ja sa bojím toho zabehnutia kosti.

Inak som si všimla, že čím je človek starší, tak tým viac sa na Vianoce teší na to jedlo viac ako na darčeky. 😀 Myslím to z tej materiálnej stránky – samozrejme na rodinu sa teší tiež.

Nuž, dostala som lampáš, ktorý ste mohli vidieť na obrázku k minulému článku, lampu na nočný stolík, prstienok a prenosný reproduktor. Okrem toho som si ja kúpila k Vianociam knihu od Kovyho, akvarely, štetce a papiere. A krátko pred Vianocami som dostala ešte kardigan. Ale to bolo mimo Vianoc.

Okrem toho som dostala na Vianoce chvíľu depresívnej nálady, kedy som sa rozplakala a začalo mi byť strašne smutno z toho, ako ten čas plynie a že je zas celý rok fuč, že som stále sama a bla, bla bla. Vianočná depresia, ktorá ma navštevuje každý rok. A ešte býva aj Silvestrovská.

Predvčerom sme boli na návšteve u známych a včera mala moja babka narodeniny, takže sme trošičku oslavovali. Ale ja teraz veľmi nepijem, takže to nebolo nič strašné.

No a okrem toho jem kade chodím a snažím sa upokojiť s tým, že sú predsa sviatky. Mám pár predsavzatí do nového roku, no o tom vám napíšem potom. Hlavným predsavzatím je, začať konečne riešiť svoje zdravotné problémy, ktoré sa týkajú fyzického stavu. Zistila som totiž, že ma to môže obmedzovať v živote. A tak by som to mala riešiť. Minulý rok som bola na endokrinológii a mala som si minulý rok v decembri volať o výsledky.

Ja som sa tak strašne bála tých výsledkov, že som tam nevolala celý rok. Ale v januári musím… Bojím sa strašne toho, čo so mnou budú doktori zas robiť, keď ma chytia do svojich pazúrov, ale čo sa dá robiť? Musím to riešiť. Svoj psychický stav nepodceňujem, ale podceňujem ten fyzický a to je zle, pretože viem, že mám problémy.

Len ja sa tak veľmi bojííím…

Ale stačilo tejto témy. Však som vravela, že sa o tom nebudem rozpisovať… a vidíte.

Mám v pláne natočiť nové video. Premenovala som svoj Google účet na Decembrovú Sedmokrásku, pretože tak sa volá moja najnovšia báseň a veľmi sa mi tá metafora páči. A navyše ak zadáte do vyhľadávača na YT Elizabeth, tak vám to vyhodí milión výsledkov. Ale to neplatí v prípade Decembrovej Sedmokrásky. 🙂

No a tiež chystám pár vecí na projekte a veľmi sa na ne teším. Už to bude teraz rok, čo som založila projekt. Takže fajn. 🙂

Na Silvestra budem doma, lebo Laky sa strašne bojí a je z toho na nervy. Najradšej by som im tie petardy dala do… viete kam. U nás to aj zakázali, ale nikto to nerešpektuje. Nedivím sa, keď majú namiesto mozgov piliny.

No nič, tak sa majte krásne, užite si posledných pár dní tohto roku.

podpis

Tento rok neskutočne uletel

Chcela som sa skôr ozvať. Ale nemala som absolútne žiadny nápad na článok. Teda mala… Zoznam nápadov som prechádzala denne aspoň desaťkrát. Ale nič sa mi nechcelo písať. No napokon… o týždeň aj čosi končí rok 2017. A vnímam, že to tak neskutočne uletelo, že tomu ani nemôžem uveriť. Bol to rozmanitý a zaujímavý rok, i keď priniesol aj trápenie. Leto bolo to najkrajšie a strašne ma mrzí, že sa skončilo a pokazilo sa to, čo bolo. A nie, teraz nemyslím to počasie. Continue reading “Tento rok neskutočne uletel”