Asi vysadím antidepresíva

pexels-photo-460566To, že mám tvorivú krízu, som spomínala už v predminulom článku. Všimla som si, že sa moja kríza začala pár týždňov po tom, ako som začala brať nové antidepresíva, ktoré mi predpísala psychiatrička začiatkom augusta. Najprv som sa z tejto zmeny fakt potešila, ale teraz neviem. Myslím, že pomáhajú, pretože sa fakt cítim lepšie, ba dokonca skvelo, ale tá kríza…

Postavilo ma to pred zásadnú otázku: som ochotná obetovať dobrú náladu a život bez depresie kvôli písaniu? Momentálne sa najviac asi prikláňam k tej kladnej odpovedi i keď nepopieram, že by mi tieto dobré časy chýbali. Ale ja bez písania žiť nebudem. To radšej skočím z balkóna. Vážne.

Aj krstná mi potvrdila, že antidepresíva môžu ničiť kreativitu. A napriek tomu, že mi asi zaberajú, nemôžem byť bez písania. Chcem pracovať na knihe, na zbierke, ale proste to nejde a strašne ma to frustruje. Som ochotná obetovať dobrú náladu. A keď bude najhoršie, budem to musieť vydržať a inšpirovať s tým a písať. Asi len tak prežijem.

Neviem teraz však čo mám robiť. Povedať psychiatričke, čo je vo veci, alebo na to kašlať. Ale potom by som jedine musela predstierať, že som v pohode, pretože inak by mi mohla predpísať ešte silnejšie lieky prípadne ma poslať do PL v Pezinku ako to chcela urobiť minule a tam ja ísť nechcem.

Takže asi lieky vysadím a budem prestierať a mlčať. Nechcem ďalšie lieky. Iba antipsychotiká si nechám, pretože bez nich už nezaspím a je to záruka toho, že sa mi vyhnú nočné mory. Ak tú krízu nespôsobujú ony. To by bola iná vec.

Nebudem žiť bez písania. A ak to s týmito liekmi nejde, tak ich vysadím a hotovo. Viem, že toto je taký kratší článok. ale chcela som to napísať a trochu nad tým pouvažovať. Zhrnula som si pre a proti a z tých pre najviac kričí to, že sa obnoví moja kreativita a budem môcť písať. A to hovorí za všetko. Budem mať depresie, ale budem to musieť vydržať, ale s písaním to hádam pôjde.

Obetujem dobrú náladu kvôli písaniu.