10 spisovateľských problémov

Konečne som sa rozhodla pustiť do článku, ktorý mám v konceptoch už od augusta. Poviem vám niečo o problémoch spisovateľov. A je úplne jedno, či ste profesionál, alebo amatér. Ja osobne sa riadim podľa tohto citátu:

A profesional writer is an amateur who didn´t quit. (Richard Bach)

Ale písaniu sa venujem už neskutočne dlho a s tým súvisia aj nejaké tie problémy, ktoré z času na čas vedia poriadne nasrdiť.

Čítať ďalej

Zákulisie Mozaiky Ticha (blogerská výzva)

Prajem vám krásny, zahmlený, utorkový deň. Nedávno som narazila u Canli na jednu zaujímavú blogerskú výzvu. Už dlho som nič podobné nepublikovala a toto ma celkom zaujalo, a tak som sa rozhodla prispieť svojou troškou. Dodávam, že zapojiť sa môže každý bloger a myslím, že to môže byť celkom zábava zodpovedať na tieto otázky. Zároveň to môže byť istým spôsobom zaujímavé aj pre čitateľov. 🙂

Tak šup do toho! 🙂cropped-cropped-pexels-photo-5299261.jpeg Čítať ďalej

Na čom práve pracujem? Píšem Fialku!

pexels-photo-261510Hlásim sa vám s po plecia ostrihanými vlasmi. Ale o tom už iste viete, spamovala som tým Instagram niekoľko dní… Ale dnes vám chcem porozprávať niečo o tom, čomu sa práve každý deň venujem a čím som totálne pohltená.

Bude sa volať Fialka. Aspoň zatiaľ to tak vyzerá. Je to príbeh o živote tínedžerky z detského domova, ktorá sa snaží nájsť svoju matku. A viac vám nepoviem, myslím, že toto vám zatiaľ stačí.

Pracujem na tom asi ešte len dva týždne, ale venujem sa tomu každý deň, vždy dám aspoň tristo slov (dnes päťsto) a k tomu o tom celý deň uvažujem a plánujem si v hlave, ako to pôjde ďalej, akú scénu tam ešte dám a čo by som chcela pridať. Je to teda síce fikcia, ale je to proste zo života. Plus sú tam prvky z môjho života, ale len minimálne. Len také malé detaily, ktoré nie sú ani v Odtieňoch dúhy. Aspoň myslím.

Čo však môžem povedať, že som stvorila postavu, ktorá je navonok veľká rebelka, tvári sa drsne, no denno-denne na sebe nosí masku. Je mi v niečom podobná, ale je oveľa viac priebojnejšia a viac sebavedomá ako ja. Ale páči sa mi.

Viem, že som predtým na starý blog písala, že som rozpracovala knihu s názvom Strom spomienok, ale keď som si ho po letnej pauze prečítala, nedávalo mi to až taký zmysel a veľmi sa mi to nepáčilo.

Nápad a ani koncept toho príbehu nie je zlý, stále sa mi páči ten nápad a chcem ho zrealizovať no teraz nie. Dala som si pauzu od písania fantasy a podobných vecí. A ten príbeh má istý fantasy prvok. Nechám to teraz len tak, budem sa venovať čisto Fialke, pretože v tom vidím veľmi dobrý príbeh a ak to vyjde, myslím, že by to mohlo stáť za to. Fakt sa mi páči, akým smerom to ide a mám toho plnú hlavu.

Neskutočne sa z toho teším, ako to postupne plynie. Mám rozpracovanú len prvú kapitolu, ale už teraz sa mi to páči. Pochybnosti mám o sebe stále, ale keď sa mi to páči, tak sa na tom dobre pracuje. Som tým fakt pohltená.

Stále síce bojujem s prokrastináciou, ale aspoň som rada, že sa tomu venujem každý deň. Na to, že začínam nový príbeh a že začiatky bývajú pomerne ťažké som fakt nadšená tým, čo vzniká a teším sa na to. 🙂

A myslím, že ak Fialka niekedy vyjde, tak sa máte aj vy na čo tešiť.

 

Totálna tvorivá kríza

pexels-photoUž vyše mesiaca nedokážem napísať ani čiarku. Pokúsila som sa o jednu krátku básničku a skončila roztrhaná v koši. Nedávalo to zmysel, bolo to akoby ste škrabali nechtom o tabuľu. Proste hrôza. Tisíckrát som otvárala word s knihou a zbierkou poézie v próze, ktorá je inšpirovaná duševným umieraním. Pozorovala som blikajúci kurzor a v hlave som mala absolútne prázdno. Ani ťuk!

Každý deň otváram súbor s knihou s pracovným názvom “Strom spomienok”, čítam to, čo som napísala a nedáva mi to absolútny zmysel. Pripadá mi to tak hlúpe a nezmyselné, že som mala sto chutí to zmazať. “Umierania” som sa ani nedotkla. To, čo som si prečítala sa mi páčilo narozdiel od spomínanej knihy, ale nedokážem nič ďalšie napísať.

Cítim sa až zúfalo. Hľadám príčinu tohto totálneho výpadku. Kedysi som sa bola schopná aspoň inšpirovať tým prázdnom. Teraz… teraz nie som schopná ani to. Strašne ma to frustruje. Ale neskutočne. Moja tvorivosť si asi vzala dovolenku, alebo neviem čo. Mala som už strašne veľa kríz, ale nikdy som nebola tak prázdna ako teraz. Zapnem počítač, word a v hlave sa mi ozve len akési šumenie ako keď neviete naladiť rádio. To myslím len obrazne, ale asi tak nejako by sa to dalo opísať. Nemám žiadne nápady. A tak sa stráca aj chuť písať.

Skúsila som začať s niečím novým, vytiahnuť starší nápad a začať, ale absolútne som nemala nápady ako začať. Čoraz častejšie sa zamýšľam, či môžu antidepresíva ničiť kreativitu. Pretože moja kríza začala pár týždňov po tom, ako som začala brať tie nové antidepresíva.

Neviem či to môže byť tým, ale začína ma to fakt zožierať. Leto už je preč a v týchto chvíľach za normálnych okolností už začínam znovu pracovať na tom, čo som mala rozrobené, proste normálne začínam písať. Ale teraz? Nič. Ani len písmenko. Aspoň že som schopná písať sem.

Som z toho dosť smutná. Otázka je, že ak by to skutočne spôsobovali antidepresíva, či by som bola ochotná obetovať dobrú náladu kvôli písaniu. Neviem, čo mám robiť. Viem, že netreba tlačiť na pílu a vytrvať, ale strašne ma to frustruje. Nemám momentálne žiadnu náplň svojho života. Som absolútne prázdna.

Raz by som chcela dokončiť “Umieranie”, ale je otázne, či to dokončím, keď budem takáto. A to isté platí o zvyšku mojej tvorby. Snažím sa myslieť pozitívne a veriť, že to prejde, ale tá možnosť, že AD môžu ničiť moju kreativitu mi stále behá v hlave…

Zažili ste aj vy niekedy takúto tvorivú krízu?

Kritika, pochybnosti a pokusy myslieť pozitívne

Hlásim sa zo svojho prechodného pracoviska v kuchyni. Moja izba je momentálne holá, pretože prišiel nábytok a pomaly sa všetko skladá… Ale nie o tom som chcela. Renovácii izby venujem článok zvlášť a môžete sa tešiť aj na zábery predtým a potom.

Momentálne sa vážne snažím myslieť zo všetkých síl pozitívne. Moje sebavedomie je na bode mrazu, to je jasná vec. A nie že by som kritiku znášala nejako veľmi zle, ale človeka to jednoducho zamrzí. Na druhú stranu si to cením, pretože ma to môže posunúť, ale v mojej chorej hlave sa okamžite vyroja pochybnosti, hlas mi hovorí, že som človek, ktorý nič nevie a nemal by vôbec nič robiť, pretože je naničhodník. A to ma zakope ešte o pár metrov hlbšie aj keď by to bez toho hlasu moje sebavedomie znieslo lepšie.

Pochybnosti. Ach tie pochybnosti. Som vôbec dobrá v písaní? Mám v tom pokračovať? Má to zmysel? Toľko amatérskych spisovateľov je okolo mňa a sú tak dobrí, sú to skutoční umelci. A čo som ja? Slon, ktorý nevie absolútne nič. Vitajte v mojej hlave.

Nevadí mi tá kritika a viem, že nemôžem hádzať flintu do žita, ale tie pochybnosti ma zničia. Sú mojou súčasťou celý život, neviem sa ich zbaviť, hoci by som veľmi, veľmi chcela. Jedna časť mojej osobnosti hovorí, že všetko zvládnem, že som dobrá, že uspejem, ale keď sa ozve hlas pochybností, tak som pochovaná totálne na úplnom dne a neviem sa vyhrabať.

Ako vravím, pochybnosti mám v sebe už od samého počiatku. Vždy tam číhajú a čakajú na to, kedy mi môžu naklásť do hlavy kopec negatívnych myšlienok. Potom sa vo mne začne všetko so všetkým hádať a nedokážem so sebou vydržať a najradšej by som si vystrelila mozog z hlavy (to berte s nadhľadom, OK?). Jedna polovica mňa kričí: “To dokážeš! Si dobrá!” a tá druhá sa hneď na to ozve: “Si nemožná, vykašli sa na to, aj tak nič nevieš!” A keď príde neúspech tak okamžite jedna polovica: “Je to okej, nabudúce to vyjde, pouč sa z chýb a choď ďalej.” A tá druhá zase: “Vidíš? Všetko si po*rala.”

A to stále dokola. Samé hádky a vojny vo vnútri mňa. Žiadna vyrovnanosť a rovnováha. A to by som celom potrebovala…

Nie že by som sa nechala zlomiť akoukoľvek kritikou, viem ju prijať, som s ňou okej, aj keď zamrzí. Ale mala by som nejako odstrániť tieto pochybnosti, pretože sa môže stať, že mi raz tak zašibe, že skončím so všetkým, čo ma baví. Pochybujem o tom, že som v písaní dobrá, ale to jediné mi v živote ostáva. Mám zrakový hendikep – ak by som sa rozhodla maľovať, nikdy to nebude tak dobré, pretože detaily jednoducho nevychytám. Nemôžem pracovať, nemala by som v živote to, čo by vypĺňalo čas. Bez toho, čo robím práve teraz, i keď v tom nie som dobrá, by môj život bol… ničím. To by som sa v tom prípade mohla fakt jedine odpraviť. Písanie je jediná vec, ktorá dáva môjmu životu zmysel. Nehovorím, že sa toho chcem vzdať, ale tieto moje pochybnosti ma raz zakopú. Len ako ich zastaviť?

Písanie k životu potrebujem. Nič iné neviem. Nemám okrem toho nijaký dôvod plahočiť sa životom. Písanie je môj život je to jediná vec, ktorú mám, nemám prácu. Mám písanie. Nenechám sa zlomiť kritikou ale chcem nájsť spôsob, ako prestať o sebe pochybovať. Názory i kritiku si vážim a verím, že ma to istým spôsobom posunie vpred. Ale bojím sa, že raz tie pochybnosti prerastú v skutočné pocity a že ma to privedie k zlým rozhodnutiam. Haha, v mojej hlave sa práve ozval hlas: “Alebo k tým správnym rozhodnutiam.”

Ach jaj.  To je na dlho toto. Aj tak mám stále pocit, že si nezaslúžim “škatuľku” (amatérska) spisovateľka. Mám pocit, že na to nie som dosť dobrá. Cítim sa len ako pózerka.

 

5 vecí, ktoré potrebuje každý spisovateľ

Dnes som sa opäť inšpirovala obrázkom zo stránky Writers write na Facebooku. Rozhodla som sa písať o piatich veciach, ktoré si myslím, že by mal vedieť či mať každý správny spisovateľ. Nech už je amatérsky, alebo ten, čo knižne publikuje. To je jedno, pre obe skupiny sa tieto veci hodia rovnako.

Schopnosť vyjadrovať sa

Každý spisovateľ by sa mal vedieť aspoň trochu dobre vyjadrovať. To znamená aj ovládať gramatiku. Nehovorím, že ja som dokonalá a nikdy nerobím chyby, ale hanbila by som sa za seba, ak by som mala chybu v každej vete. Chybička sa môže stať každému, ale spisovateľ by mal poznať správne vyjadrovanie a gramatiku. Ak chce niekto písať a nevie gramatiku, existuje tu samozrejme možnosť korekcie, ale myslím, že gramatiku a správne vyjadrovanie by mal ovládať každý, kto píše.

Dobrá fantázia

Na našej fantázii závisí celý príbeh, ktorý podávame čitateľom. Ak by sme nemali dobrú fantáziu, ťažko by sa nám opisovali rôzne scény, prípadne by sa ťažko tvorili rôzne fantasy svety. Fantáziu potrebujeme a preto si myslím, že by to mala byť neoddeliteľná súčasť každého spisovateľa. Proste fantáziu potrebuje každý spisovateľ.

Vášeň

Bez vášne by to nešlo. Ak niekto nemá vášeň, nemôže byť správnym spisovateľom. Vášeň znamená užívať si každú chvíľu pri písaní, milovať písanie. Super je, keď máte nejakú pravidelnosť a píšete každý deň. Ja by som bez písania nemohla žiť a myslím, že tak je to správne. Samozrejme, nie každý má toľko času ako napríklad ja, ale keď už na písanie čas máte, musí vás tá činnosť tešiť a napĺňať.

Písať, písať, písať…

Najdôležitejšie, aby ste boli dobrým spisovateľom je písať, písať a ešte raz písať. Musíte pracovať na svojich dielach a zlepšovať sa. Nič nepomôže viac než cvik. Veľa cviku. Pravidelne, často a hlavne s vášňou. A keď nemáte čo písať, skúste si vyhľadať nejaké nápady. Napríklad pomáha zmienená stránka na Facebooku Writers Write. Keď budete stále písať a pracovať na sebe, tak môžete byť fakt dobrým spisovateľom. Chce to čas a chuť písať. 🙂

Veriť si

Musíte počúvať svoj vnútorný hlas, písať zo srdca. A veriť svojej práci. To je fakt dôležité, podľa mňa. A keď si v nejakej práci neveríte, skúste na nej viac a viac pracovať pokým v tú prácu nebudete veriť a cítiť, že to je dobrá práca. Dôvera v samého seba a v to, čo robíte, je najdôležitejšia vec.

Čo si myslíte vy, čo potrebuje, alebo musí mať správny spisovateľ? 🙂

Čo počúvať pri písaní?

Niekomu pri písaní hudba vyhovuje, inému naopak nie. A zároveň aj záleží na tom, čo práve píšete a v akej pasáži sa nachádzate. Ja mám napríklad hudbu pri písaní celkom rada, no nemôžem si pustiť čokoľvek. Ono sa nedá presne vymedziť, čo pri písaní počúvať, ale chcem vám priniesť moje tipy na dobrú hudbu, ktorá perfektne podnecuje fantáziu a k písaniu sa perfektne hodí. Spomeniem tu niekoľko dobrých interpretov a vy si v tom môžete nájsť niečo, čo vás zaujme a vyskúšať pritom niečo nové. No nie? 🙂

Ako prvého interpreta spomeniem Enyu. Jej piesne mám odmalička rada, keď si ich púšťala mamina pri upratovaní, milovala som to a dodnes jej piesne počúvam. Privodia vám takú príjemnú relaxačnú náladu a môžete sa pri tej hudbe úplne sústrediť na prácu. Najlepšie sa mi písalo s týmito piesňami, keď bol už večer, všade ticho a len mi tíško hrali tieto piesne. Bol to nádherný okamih a vtedy bolo písanie úplne skvelé.

Potom je tu u mňa absolútna klasika a to Brunuhville. Jeho piesne počúvam asi najčastejšie pri písaní. Je to moja osvedčená klasika. Písala som pri tejto hudbe celú novelu Zatratení (ktorú hádam niekedy vydám, ale ešte som sa  nerozhodla či to vydám spolu s ďalšími dvomi novelami, alebo samostatne), ktorú si môžete vy, starší čitatelia mojich blogov, pamätať aj ako Denník Anjela Smrti. A písala som pri tom aj Odtiene dúhy, ale len niektoré pasáže, tie, do ktorých som potrebovala dať viac emócií.

Ďalej môžem vrelo odporúčať skladby skvelého Adriana Von Zieglera. Takisto tvorí úžasnú hudbu, ktorá sa krásne hodí k písaniu. A toto najmä v prípade, že píšete fantasy. Ale je to aj v prípade Brunuhville. Jeho hudbu som počúvala pri písaní Mirrorrie – takisto jedna z noviel, ktorá ešte nie je dokončená, narozdiel od Zatratených.

Výborné sú aj filmové soundtracky. Občas si aj tie pustím a píšem pri tom. Najviac ma zaujala hudba od Two Steps from hell (alebo aspoň si myslím, že sa tak volajú). Tí sú fakt dobrí a skvelo sa pri ich hudbe píše. Takisto najmä čo sa týka fantasy žánru. Ten najlepšie.

A aby sme nezostali len pri písaní prózy, spomeniem aj interpreta, ktorého počúvam pri tvorení básní. Je to Brian Crain a jeho piesne sú proste úžasné. Krásne sa hodia k veršom, ktoré plynú na papier a verše sa hodia k tónom klavíra, ktoré znejú do ticha. A nie len že sa hodia k tomu, keď báseň píšem, ale aj k jej čítaniu. Preto odporúčam moje básne v zbierke čítať pri klavírnych piesniach.

Každopádne, pri písaní môžete počúvať čokoľvek, čo sa vám páči. Ja obľubujem najmä týchto interpretov. A takisto nie každému vyhovuje písať pri hudbe, takže toto nie je na nútenie hudby každému, kto píše, je to len pre tých, ktorí majú hudbu pri písaní radi a chcú skúsiť niečo nové. Ak ste tento prípad, je toto práve pre vás.

Dajte mi do komentárov vedieť vy, akú hudbu počúvate pri písaní (ak nejakú počúvate, samzrejme).

Pekný deň a nech vás neporazí z týchto horúčav. 🙂