Predvianočné zápisky zo života

Je to s tým blogovaním teraz katastrofa. S každým článkom dúfam, že sa mi to podarí prelomiť a opäť budem pravidelne písať. Aspoňže tu teraz vychádza Poetka, takže máte aspoň niečo na čítanie, keď nie moje hlbokomyseľné články. 🙂 A dnes som sa rozhodla napísať taký článok o živote, čo sa deje, dialo a možno sa udeje. Jednoducho ďalšie zápisky zo života. Článok podobného rázu vyšiel v októbri, čo je už dlhá doba.

Čítať ďalej

Povianočné zápisky (výkec)

Tak si hovorím, že už tu dlho nebol nejaký ten môj výkec. Nechýbalo vám to? 😀 Rozhodla som sa, že vám porozprávam niečo o tom, ako som prežila Vianoce, čo som dostala a tak ďalej. A niekedy nabudúce mám pre vás ďalšiu básničku.

Dvadsiateho tretieho som sa priznala, že houby počujem na pravé ucho a že mi tam zvoní. A tak mi mamina dala ten… štráfik či ako sa to volá. A prešlo to. A dnes ho mám v uchu zas. Ale nebudem vás zaťažovať s početnými zdravotnými problémami a ani sa nemienim sťažovať, však aj tak to k ničomu nie je.

Moje Vianoce boli celkom pekné. Pekne som sa obliekla, urobila si cop, dala doň svoju čiernu ružičku, ktorá sa mi na druhý deň rozpadla. Pod stromček do obývačky som naukladala kopu darčekov. Musím uznať, že tento rok to bol bohatý Ježiško, no je to aj tým, že aj ja som teraz nakupovala darčeky.

Najedli sme sa výbornej kapustnice s vianočkou, majonézového šalátu s filé. Ja kapra nejem a ani žiadnu inú rybu s kosťami. Bojím sa toho. Ale ryby mám rada, len to musí byť filé. Možno sa vám zdá, že som náročná, no ja sa bojím toho zabehnutia kosti.

Inak som si všimla, že čím je človek starší, tak tým viac sa na Vianoce teší na to jedlo viac ako na darčeky. 😀 Myslím to z tej materiálnej stránky – samozrejme na rodinu sa teší tiež.

Nuž, dostala som lampáš, ktorý ste mohli vidieť na obrázku k minulému článku, lampu na nočný stolík, prstienok a prenosný reproduktor. Okrem toho som si ja kúpila k Vianociam knihu od Kovyho, akvarely, štetce a papiere. A krátko pred Vianocami som dostala ešte kardigan. Ale to bolo mimo Vianoc.

Okrem toho som dostala na Vianoce chvíľu depresívnej nálady, kedy som sa rozplakala a začalo mi byť strašne smutno z toho, ako ten čas plynie a že je zas celý rok fuč, že som stále sama a bla, bla bla. Vianočná depresia, ktorá ma navštevuje každý rok. A ešte býva aj Silvestrovská.

Predvčerom sme boli na návšteve u známych a včera mala moja babka narodeniny, takže sme trošičku oslavovali. Ale ja teraz veľmi nepijem, takže to nebolo nič strašné.

No a okrem toho jem kade chodím a snažím sa upokojiť s tým, že sú predsa sviatky. Mám pár predsavzatí do nového roku, no o tom vám napíšem potom. Hlavným predsavzatím je, začať konečne riešiť svoje zdravotné problémy, ktoré sa týkajú fyzického stavu. Zistila som totiž, že ma to môže obmedzovať v živote. A tak by som to mala riešiť. Minulý rok som bola na endokrinológii a mala som si minulý rok v decembri volať o výsledky.

Ja som sa tak strašne bála tých výsledkov, že som tam nevolala celý rok. Ale v januári musím… Bojím sa strašne toho, čo so mnou budú doktori zas robiť, keď ma chytia do svojich pazúrov, ale čo sa dá robiť? Musím to riešiť. Svoj psychický stav nepodceňujem, ale podceňujem ten fyzický a to je zle, pretože viem, že mám problémy.

Len ja sa tak veľmi bojííím…

Ale stačilo tejto témy. Však som vravela, že sa o tom nebudem rozpisovať… a vidíte.

Mám v pláne natočiť nové video. Premenovala som svoj Google účet na Decembrovú Sedmokrásku, pretože tak sa volá moja najnovšia báseň a veľmi sa mi tá metafora páči. A navyše ak zadáte do vyhľadávača na YT Elizabeth, tak vám to vyhodí milión výsledkov. Ale to neplatí v prípade Decembrovej Sedmokrásky. 🙂

No a tiež chystám pár vecí na projekte a veľmi sa na ne teším. Už to bude teraz rok, čo som založila projekt. Takže fajn. 🙂

Na Silvestra budem doma, lebo Laky sa strašne bojí a je z toho na nervy. Najradšej by som im tie petardy dala do… viete kam. U nás to aj zakázali, ale nikto to nerešpektuje. Nedivím sa, keď majú namiesto mozgov piliny.

No nič, tak sa majte krásne, užite si posledných pár dní tohto roku.

podpis

6 vecí, ktoré milujem na Vianociach

Sľúbila som, že tento článok napíšem ešte včera, ale bola som dokúpiť posledných pár darčekov, takže som prišla domov mokrá a unavená, lebo pršalo. Nemala som už náladu nič písať. A tak to píšem dnes. Niektoré darčeky som už zabalila a odložila do skrine. Pustili sme si k tomu s mamkou vianočné pesničky a šlo nám to pekne od ruky.

Ja mám Vianoce skutočne rada. Chápem, že pre niektorých to je stres, ale ja sa nestresujem vôbec. Darčeky mám nakúpené, výzdobu spravenú a už len budeme piecť. Nechcela som nič robiť na poslednú chvíľu a navyše sú to prvé Vianoce, kedy môžem aj ja blízkych niečím obdarovať. Pretože, priznávam, nie som dobrá v robení všakovakých DIY darčekov.

Ale poďme sa pozrieť, čo na tých Vianociach tak milujem.

 

Atmosféra

Tá atmosféra všade navôkol je úžasná. Nemám veľmi príležitosť ísť na vianočné trhy, ale to nevadí. Krásnu atmosféru cítiť všade. Ja už mám nad posteľou svetielka, ozdobený vianočný stromček a počúvam vianočné piesne. Strašne to mám rada. Síce nesneží, čo ma trochu mrzí, ale cítiť to. Že idú Vianoce. Majú pre mňa takú špecifickú vôňu, ktorú nemôžete cítiť čuchom, ale ju cítite tak nejako… v duši. A to je omnoho krajšie.

 

Čas s blízkymi

To je podľa mňa to najdôležitejšie. Bez toho by Vianoce neboli Vianocami. Je pravda, že s blízkymi sa stretávam každý deň, ale na Vianoce je to proste krásne. Všetci u štedrovečerného stolu. Rozprávame sa, pozeráme rozprávky, rozdávame si darčeky. Proste je to skvelé. Áno, zažila som aj Vianoce, ktoré boli zlé, ale k tomu sa vracať nechcem a orientujem sa viac na to dobré. Najlepšie by však bolo, keby som mohla mať každý rok pri sebe aj blízkych z Brezna. Veľmi mi chýbajú.

 

Spomienky

Na Vianoce sa mi často vynárajú krásne spomienky z môjho detstva, alebo z minulých rokov. A ja ten čas milujem práve kvôli tomu, že aj tento rok sa môže zaradiť k tým krásnym spomienkam. Alebo pri večeri spomíname na to, aký bol tento rok, aké boli minulé Vianoce.

 

Darčeky

Áno, viem, že nie sú dôležité, ale je to predsa len krásne. Najmä to, keď vy môžete niekoho obdarovať a potom mať radosť z jeho radosti. To je na tom to najkrajšie. Ale aj to, keď dostanete to, čo ste si priali. Samozrejme, že zdravie si človek nekúpi, ak by sa to dalo, tak by som bola ako rybička. Ale aj keď ide o materiálne veci, človeka to poteší. No nie? 🙂

 

Rozprávky

Milujem vianočné rozprávky. Sú už možno ohrané, ale pozerám sa na ne každé Vianoce a neprestávajú ma baviť. Alebo film Pelíšky. To je tiež u nás taká vianočná klasika. Nie sú Vianoce a celé to obdobie bez toho, aby sme si nepozreli Pelíšky. A aj keď vyslovene pred telkou nesedím, rada si rozprávku pustím aj tak a robím si pritom niečo iné, hrám sa a podobne. Proste to poteší či už zvukom, alebo obrazom.

 

Jedlo

To je jasné samo o sebe nie? 😀 Proste všade sa to hemží dobrým jedlom. Zákusky, koláčiky, na Štedrý deň ryba a šalát, kapustnica s vianočkou, oblátky s medom. Dobroty. A potom sa po novom roku na seba pozriem a poviem si: “Katastrofa.” A po chvíli: “Ale veď boli Vianoce…” A tak.

A ako ste na tom vy? Máte radi Vianoce? Ak nie: prečo nie?

podpis