Predvianočné zápisky zo života

Je to s tým blogovaním teraz katastrofa. S každým článkom dúfam, že sa mi to podarí prelomiť a opäť budem pravidelne písať. Aspoňže tu teraz vychádza Poetka, takže máte aspoň niečo na čítanie, keď nie moje hlbokomyseľné články. 🙂 A dnes som sa rozhodla napísať taký článok o živote, čo sa deje, dialo a možno sa udeje. Jednoducho ďalšie zápisky zo života. Článok podobného rázu vyšiel v októbri, čo je už dlhá doba.

Continue reading “Predvianočné zápisky zo života”

Októbrové zápisky zo života

Ahojte, milí moji čitatelia. Od posledného článku, čo bola Top 9, ubehlo veľa času. Moja aktivita nebola veru dobrá. A už po stý krát si vravím, že sa polepším. Je toho veľa. Nie že by som nemala na blog čas, ale skôr som nemala chuť a žiadnu motiváciu. Často som si hovorila, že by som chcela písať článok, ale vstať, sadnúť si na stoličku k notebooku, otvoriť WordPress a písať, bolo pre mňa akosi veľmi namáhavé a nedokázala som sa k tomu dokopať.

Nuž, verme, že teraz sa mi to podarí prelomiť.

Continue reading “Októbrové zápisky zo života”

Ako ide život… + fotky novej izby

Počúvam si tu Linkin Park, mám v sebe trošku smútku, kopec zúrivosti a hnevu a zároveň mám celkom dobrú náladu. Tak si vyberte. 😀 Vrie vo mne krv, ale snažím sa to nejako predýchať a tak sa celý deň venujem práci. Konečne som sa pustila do vecí týkajúcich sa projektu Podporujme slovenských autorov. Povedala som si, že je na čase niečo s tým robiť, pretože by bola sakra škoda, keby projekt zanikol. Myslím, že to bola celkom dobrá myšlienka a tak by mi za tým bolo smutno. Spamätala som sa aj vďaka správy od mojej vydavateľky. Týmto jej ďakujem.

Plánujem sa vrhnúť aj do písania knihy a napísať vám o tom niečo. V poslednej dobe som na to nemala vôbec čas ani chuť. Lúčila som sa s pätnásť rokov starým nábytkom v mojej izbe a zároveň som tŕpla aby skladanie nového nábytku šlo pekne ako po masle. Takže trochu smútku i stresu dokopy.

Teraz si však sedím vo svojej novučičkej a krásnej izbe (ešte aj susedky prišli pozrieť a veľmi sa im páči – to viete dedina… 🙂 ). Samozrejme mám pre vás aj pár fotiek. 🙂

Vyzerá to parádne, som strašne rada, že to vyšlo. Začiatok tohto týždňa nebol veľmi prívetivý, ale zase mi doviezli poslednú vec – posteľ a tak som sa mala aspoň z čoho tešiť. Posteľ je tak skvelá, že som v stredu vstávala až o pol druhej poobede. 😀 Vôbec som nemala náladu vstať.

Najviac sa teším z knižnice a písacieho stolu. Môj predošlý písací stôl bol extrémne malý, takže sa tam sotva vtesnal môj krásny červený Asus a tlačiareň a už som nemala vôbec miesto na písanie či kreslenie. Teraz mám toľko miesta, že neviem čo s ním. 😀 A v knižnici tiež. Knihy mám zoradené podľa žánru. Takisto sa pokúšam zažehnať čitateľskú krízu. Kúpila som si knihu Margaret Raven od Barbory Šedíkovej a začala som ju čítať (zatiaľ je to super), takže dúfam, že aj kríza pôjde do čerta. 🙂

Musím nejako prehlušiť tú zúrivosť. Mám chuť kričať ako o život. Ísť tak niekde strašne ďaleko a vyrevať tam všetko čo by som najradšej niekomu napísala. Takto to môžem jedine dusiť v sebe a napísať do denníku. Mám také nervy, že by som najradšej niečo rozbila. Vie to naštvať, keď niekto, kto o vás nevie absolútne nič, začne tvrdiť, že ja neviem absolútne nič o živote. A ostatné veci, ktoré ma včera večer vytočili tak, že som nemohla ani zaspať.

Ale to je jedno. Viete čo? Momentálne kašlem na všetkých chlapov, zostanem sama, nebudem tlačiť na pílu, keď to má prísť, tak to príde, momentálne je moja priorita projekt, blog a kniha. Zostávam sama a myslím, že tak mi je aj tak najlepšie. A pocity osamelosti proste nejako zaženiem a hotovo.

Už len hypnotizujem hodiny kým príde mamina z práce, aby som jej mohla všetko vyrozprávať, pretože ona je jediný človek, ktorému môžem povedať fakt všetko. Najlepší človek pod slnkom.

A čo som ešte chcela…? Teraz mi to nenapadne. 😀 No nič, majte sa krásne a nenechajte sa nikým vytočiť tak ako ja. 🙂 Pekný sviatočný deň!

Vaša momentálne zúrivá, trochu smutná a zároveň v pohode, Elizabeth.